Rok sv. Jozefa
„NAJVIAC ZABUDNUTÝ SVÄTÝ – A PRITOM NAJVÄČŠÍ SVÄTEC
PO PANNE MÁRII – SV. JOZEF“
V radostnom očakávaní adventného času v decembri (2020) zaznela aj druhá radostná správa – „Najviac zabudnutý svätý – a pritom najväčší svätec po Panne Márii – sv. Jozef“ sa znova dostáva do centra pozornosti Katolíckej cirkvi, ale tiež ľudí, ktorých stále niečo s Cirkvou spája alebo spájalo. Tešíme sa, že sv. Jozef vychádza z určitého tieňa zabudnutia, ale rovnako sa tešíme, že dostávame šancu „prežiť“ silu ochraňujúceho tieňa sv. Jozefa. Sv. Jozef v tieni Ježiša a Márie nebol „zbytočný“, nebol „nikým“, ale s Božou pomocou bol ich najspoľahlivejším ochrancom s nádherným titulom: „Hlava slávnej Rodiny“.
Svätý Otec František sa takto usiluje priblížiť a predstaviť sv. Jozefa každému jednému z nás, ako vzor nádeje vo všetkých skúškach novodobých dejín. Rok svätého Jozefa vyhlásil 8. decembra v roku 2020 apoštolským listom Patris corde – S otcovským srdcom, pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi. V tomto liste opisuje svätého Jozefa charakteristikami: milovaný otec, nežný a láskavý, poslušný, prijímajúci, tvorivo odvážny, pracovitý, držiaci sa v úzadí, v tieni.
Svätý Otec približuje svätého Jozefa ako patróna nádeje pre svet, ktorý je skúšaný aj pandémiou. Pandémia a jej dôsledky ukazujú, že pre život človeka nie sú dôležité celebrity z titulkov novín, televíznych programov. Dôležití sú ľudia, ktorí každý deň prejavujú trpezlivosť a veľkú nádej a snažia sa nešíriť paniku, ale zmysel pre zodpovednosť. Pápežov list Patris corde je slovom uznania a vďačnosti každému, kto ukazuje, že nikto sa nemôže zachrániť sám. A ako píše ďalej Svätý Otec František, pandémia Covidu19 nám dala pochopiť dôležitosť obyčajných ľudí, tých, ktorí sú ďaleko od svetiel reflektorov. Každý deň uplatňujú trpezlivosť, vštepujú nádej a zasievajú spoluzodpovednosť. Práve tak, ako svätý Jozef. Svätý Jozef je tiež dôležitým vzorom pre všetkých otcov. Človek sa nestane otcom len tým, že privedie na svet dieťa, ale stáva sa ním stále viac, keď sa o dieťa zodpovedne stará. Byť otcom znamená uvádzať a sprevádzať dieťa do reality života. Podľa Svätého Otca Františka sa to nestane tým, že syn alebo dcéra budú držaní a „uväznení v zajatí“, ale tým, že sa im výchovou umožní, aby sa
rozhodovali, uplatňovali svoju slobodu a v správnom čase odišli z rodičovského domu do života. Sv. Jozef v skutočnosti vyjadril konkrétne svoje otcovstvo tým, že urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v dobroprajnej a rozdávajúcej sa láske, vloženej do služby Mesiášovi. Jozefovo otcovstvo sa prejavuje aj v poslušnosti Bohu. Svojím „áno“ chráni Máriu a Ježiša, ktorého učí konať Božiu vôľu spolupracujúc na veľkom tajomstve vykúpenia (bod 3). Zároveň je Jozef vodcom v prijímaní, pretože prijíma Máriu bez predchádzajúcich podmienok – čo je dôležité gesto ešte i dnes – píše Svätý Otec František – v tomto svete, v ktorom psychologické, slovné i fyzické násilie na žene je evidentné. Prijíma Máriu ako „Božiu Matku“, prijíma v jej živote udalosti, ktorým nerozumie a prijíma ich s odvahou a silou, ktoré pramenia zo sily Ducha Svätého. Jozef vedel nedávať sám seba do pozornosti, aby do centra svojho života „umiestnil“ Ježiša a Máriu. Jeho šťastie je v sebadarovaní týmto milovaným bytostiam. Nikdy nie znechutený, ale vždy dôverujúci Jozef zostáva v tichu bez ťažkania si, ale v konkrétnych prejavoch dôvery. Jeho postava je teda výsostne príkladná – podčiarkuje Svätý Otec František. A ešte pohľad na Jozefa – robotníka. Svätý Otec František tiež zdôrazňuje kreatívnu odvahu svätého Jozefa, ktorý vie premeniť problém na príležitosť tým, že vždy dáva na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť. Čelí konkrétnym problémom svojej rodiny, presne tak ako iné rodiny sveta, zvlášť rodiny migrantov. Ako ochranca Ježiša a Márie, Jozef nemôže nebyť ochrancom Cirkvi, jej materstva a Kristovho tela. Každý núdzny je tým dieťaťom, ktoré Jozef chráni. Dá sa od neho naučiť milovať Cirkev a chudobných. Tento poctivý tesár, Máriin manžel, nás učí aj tomu, akou hodnotou, dôstojnosťou a radosťou je jesť chlieb, ktorý je plodom vlastnej práce.
Spolu so zverejnením apoštolského listu Patris corde, vyšiel i príslušný dekrét Apoštolskej penitenciárie ktorým sa na obdobie slávenia Roka svätého Jozefa (do 8. decembra 2021), udeľuje dar mimoriadnych odpustkov pri splnení zvyčajných podmienok – teda svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca. Dekrét menuje množstvo príležitostí k modlitbám, pobožnostiam, ako skutkov ktoré sú potrebné k získaniu odpustkov v Roku sv. Jozefa.
Svätý Jozef je tiež patrónom dobrej smrti, pretože zomrel v náručí Pána Ježiša a v prítomnosti Panny Márie. Nebojme sa zverovať do zvláštnej ochrany sv. Jozefa aj všetkých tých, ktorí v pandémii koronavírusu umierajú úplne osamotení. Dekrét spomína aj iných svätcov, ktorí mali v obrovskej obľube svätého Jozefa. Samozrejme na prvom mieste je citovaná svätá Terézia z Avily, ktorá považovala svätého Jozefa za ochrancu pre všetky životné okolnosti, svätý Ján Pavol II. sa vyjadril, že postava svätého Jozefa vo svetle tretieho kresťanského tisícročia nadobúda pre Cirkev v súčasnosti mimoriadny význam. (Apoštolská exhortácia
Redemptoris custos 32). Pápežovi Františkovi ďakujeme, že realizuje toto odporúčanie pre nás, ľudí tretieho tisícročia, aby sme tak významnú osobnosť svätca nenechávali v zabudnutí, ale aby sme sa k nemu utiekali vo svojom živote a to možno čo najčastejšie. Je to bezpochyby mimoriadne potrebné.
Svätý Jozef – Svätým Otcom Františkom znova predstavená nádherná postava Svätej Rodiny a kresťanských dejín – je opravdivou optikou dívania sa na Božie a aj na čisto ľudské veci. Kiež teda cez túto veľmi vzácnu osobu, postavu svätého Jozefa, sa aj v nás prehlbuje optika videnia Boha v bežných skutkoch človeka a zároveň odhaľovania aj dôstojnosti všetkého, čo je oslavou Boha. Ďakujme Svätému Otcovi Františkovi za vyhlásený Rok sv. Jozefa, usilujme sa viac spoznať opravdivého Ženícha Panny Márie a Ježišovho Pestúna. Pomáhajme „vytiahnuť“ sv. Jozefa zo zabudnutia a otvorme sa pre prijatie všetkého, čo nám tento Rok ponúka.
X Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
Z článku uverejnenom v časopise Duchovný pastier č.102/2 február 2021 , str. 59- 63
Použité zdroje:
www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201209038
www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201209002
Rok sv. Jozefa – dar – pozvanie – príležitosť
Dňa 8. decembra 2020 na Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie nám dal Svätý Otec František veľký dar v podobe vyhlásenia mimoriadneho Roku sv. Jozefa, pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi.
Dostali sme pozvanie prežiť tento milostivý rok so sv. Jozefom, dostali sme od Sv. Otca jeho Apoštolský list Patris corde, ktorý by mohol a mal byť našim sprievodcom počas tohto roka, aby sme sv. Jozefa viac poznávali, obdivovali jeho nádhernú osobnosť a náš obdiv aby sa „vtelil“ do nasledovania tohto velikána vo svätosti pred Bohom, v láske, v čnostiach, v príklade života.
Teda máme príležitosť objavovať doteraz nepoznané, alebo zabudnuté o tomto svätcovi, čerpať silu v modlitbe na jeho príhovor, nasledovať jeho čnosti. Skutočne každý jeden z nás v ktoromkoľvek životnom stave nájde u sv. Jozefa podnety, motívy nasledovania a pomoc cez jeho orodovanie u Pána. A ako píše Sv. Otec František v závere svojho listu: „Napokon ostáva už len poprosiť sv. Jozefa o milosť milostí: o naše obrátenie.“ (Patris corde) To je najviac, čo môžeme získať, od čoho sa odrazí všetko ostatné.
„Obráťme sa k nemu so svojou modlitbou:
Buď pozdravený ochranca Vykupiteľa
a ženích Panny Márie.
Tebe Boh zveril svojho Syna;
v teba Mária vložila svoju dôveru;
s tebou sa Kristus stal mužom.
Ó, blažený Jozef, ukáž, že si aj naším otcom
a veď nás po ceste života.
Vypros nám milosť, milosrdenstvo a odvahu
a ochráň nás pred každým zlom. Amen.“
(Patris corde)