Rok svätého Jozefa

„NAZARETSKÝ DOM SV. JOZEFA“

Sme svedkami toho, že život sa stáva oveľa ťažším. Zaujímavé však je, že predovšetkým v severnej hemisfére je tomu tak preto, že sa stáva bohatším. Ale krajiny, ktoré majú veľkú prosperitu a blahobyt, majú zároveň aj najviac samovrážd, rozbitých manželstiev, sirôt a mnohých ľudí, ktorí kvôli psychickým problémom potrebujú odbornú pomoc. Človek sa zahľadel do seba, prestal vstupovať do kaplniek a kostolov, prestal sa dotýkať nadprirodzena a tak stráca potrebnú oporu, ktorú mu v živote ponúka Boh. Stáva sa slepým aj voči potrebám iného človeka, hľadiac iba na vlastné problémy a potreby. Boh v jeho živote nezohráva nijakú úlohu, iba ak okrajovú. Ale bez komunikácie s Bohom, bez úprimnej otvorenosti voči druhým ľuďom sa človek ponára do opustenosti, do samoty, z čoho vzniká veľa problémov, z ktorých zvlášť vyniká rozbitie rodín.

Týmto všetkým trpia najviac deti, pre ktoré je to dráma, trauma, bolestná rana. Z takýchto skúsenosti potom vzniká napodobňovanie svojich rodičov, neochota uzavrieť manželský zväzok alebo vziať na seba zodpovednosť v zasvätenom živote, mnohí sa uzatvárajú vo svojom strachu, nedôvere. Boja sa urobiť životné rozhodnutie a prijať záväzok a zodpovednosť.

A to pod vplyvom presadzovania nezávislosti ženy na mužovi alebo naopak, ako prekonanie prežitku pôvodnej formy rodiny. Žiť „single“, bez trvalého a nerozlučiteľného zväzku, zdôrazňujúc právo na „osobné šťastie“ v novom zväzku či vzťahoch. Bude zodpovednosťou nás, žijúcich v tomto čase, akú predstavu rodiny budeme preferovať.

Lebo súčasná doba vytvorila veľmi falošnú predstavu zbytočnosti trvalého manželského zväzku muža a ženy. „Hrdinom“ nie je ten, kto vezme na seba záväzky a zodpovednosť za stabilitu manželstva a rodiny, ale ten, kto verejne vyhlasuje manželstvo za zbytočné a prežitok. Falošný výkrik: „na to, že sa máme radi, nepotrebujeme papier“, má neustále húfy nasledovníkov. Spochybňovanie základných právd viery máva „dominový efekt“. Ak v raji vyvoláva had v Eve pochybnosť slovami: „Naozaj povedal Boh?…“ (Gn 3, 1), a šlo o nedotknuteľnosť stromu v strede raja, prečo by sa táto spochybňujúca veta nemohla vyslovovať aj inokedy?… Už vidíme aj následky, ktoré vyústili v takmer totálne spochybnenie Božej pravdy takmer v každej oblasti života.

Bez stabilných rodinných krbov je však ťažko rozvíjať osobitosť človeka. Ťažko sa nachádza potrebný „azyl“ bezpečia, opory, miesta dozrievania – duchovného,

intelektuálneho, samozrejme nehovoriac o samotnom duchovnom živote, živote viery. Bez potrebnej miery stability a bezpečia už od malička, sa do života človeka dostáva chaos, a ťažko vie rozlíšiť a spoznať pravé hodnoty a životné priority. Ostáva strach v prítomnosti i z budúcnosti. Mnohí ľudia sa cítia nechcení, nepotrební na tomto svete. Niekedy zo svojho vnútorného stavu a životnej situácie vinia seba, niekedy rodičov, ktorí sa rozviedli. Rodičia po rozbití rodín si znova hľadajú svoju životnú cestu. Majú svoje starosti, plány a deti zostávajú znova kdesi na okraji. Táto bolesť zranených – sa prenáša na Boha a oni si ťažko alebo nikdy nevytvoria vzťah k Bohu ako k takému, aký skutočne je. Kde potom hľadať pomoc a záchranu?

Rok sv. Jozefa cez neho samotného chce obnoviť a posilniť krásu rodinného života. Jozef – človek ako my – je postavou, ktorá jasne preniká svojím pohľadom do tajomstva Boha. Snaží sa odhaľovať vo vlastnom živote Boží plán, ktorý má s ním Stvoriteľ. Aj keď mu to nejde spočiatku ľahko, neuniká pred Bohom, naopak, otvára sa mu a snaží sa spoznávať a nakoľko sa dá, aj chápať hlboké tajomstvo Božieho plánu. Zároveň, Jozef neuniká ani od potrieb tohto sveta. Ak mu Boh zveruje dve najcennejšie bytosti, ktoré v celých dejinách ľudstva žili na tomto svete – Ježiša a Máriu, jednak mu prejavuje dôveru, ale na druhej strane ho zaťažuje prirodzenou starostlivosťou o denné potreby bežnej rodiny.

Dom v Nazarete – Dom Jozefa, v ktorom bývali Jozef, Mária a Ježiš, vytvoril Jozef, aby bol Božím domom „azylu“ pre Božieho Syna a jeho Matku – Dom Svätej Rodiny. Modlitbou k sv. Jozefovi si môžeme vyprosiť tiež takýto „azyl“, túto jednotu rodiny, vyprosiť si ho vo vlastnom dome. Vyprosiť si odvahu prekonávať neistotu života, niekedy aj znovuobjavenie strateného zmyslu života a stáť na strane života vo všetkých situáciách. To všetko sa dialo, keď sa Jozef staral o Máriu a Ježiša.

Je na nás, aby sme sa nanovo pustili do budovania domu nášho života podľa príkladu „Nazaretského domu sv. Jozefa“. V pohľade a chápaní Nazaretčanov je obydlie Svätej rodiny nazývané Jozefovým domom. Určite nemáme na mysli holé múry obydlia, ale spoločenstvo Svätej rodiny, v ktorej je Jozef „Hlavou slávnej rodiny“, ako ho oslovujeme v litániách k nemu samému. V Dome svätého Jozefa vedľa hlavy rodiny nemôže chýbať Ježiš a Mária, bez ktorých by sa tento dom nemohol takto volať a bez nich by ani Jozef nebol známym už cez 2000 rokov. Dom svätého Jozefa vždy vnímame ako nerozlučiteľné spoločenstvo Ježiša, Márie a Jozefa.

Ak hovoríme o ochote, túžbe budovať Dom svätého Jozefa v náročnom čase pandémie koronavírusu, ale aj iných vírusov tejto doby, ktoré ničia rodiny a zvlášť život duše, robíme tak vo veľkej dôvere v ochranu celej Svätej rodiny, všetkých jej členov. Dom svätého Jozefa chceme budovať podľa ponúknutých možností, ktoré dala Apoštolská penitenciária k získavaniu úplných odpustkov na Rok svätého Jozefa. V tomto čase ich zaprogramujme do svojho života, aby sme posilnili základy osobného duchovného života a aby sme aj potom – naďalej vo svojom živote praktizovali všetky tieto možnosti. Takto budovaný Dom svätého Jozefa, bude mať vlastnosti a odolnosť domu vybudovaného na skale (porov. Mt 7, 24-27). Takýto dom potrebuje každá rodina. Ak cirkevná história vytvorila oprávnené konštatovanie: „cez Máriu k Ježišovi“, v rovnakej istote môžeme vyrieknuť: „cez Jozefa k Ježišovi“. A môžeme zjednotiť obidve vyjadrenia: „Cez Máriu a Jozefa k Ježišovi“. Božie sanktuárium, Božia svätyňa v srdciach Márie a Jozefa – je to najdôležitejšie, na čo upriamujeme v tejto chvíli pozornosť – Rodina podľa Božieho plánu.

Povzbudzujme sa aj inými manželskými pármi, ktoré sa tiež usilovali učiniť zo svojho domu – Dom Boží a bránu do neba“. Začnime spomienkou na sv. Joachima a sv. Annu. Ďalej: blahoslavení manželia Mária a Luigi Beltrame Quattrocchiovci, svätí manželia Zélia a Ľudovít Martinovci, ktorí sa v nebi radujú so svojou sv. dcérou Teréziou z Lisieux. Vo Wadowiciach v máji 2020 otvorili proces blahorečenia rodičov sv. Jána Pavla II. Poznáme aj prípady, keď sa nie obaja manželia snažili mať vo svojom srdci „Betel“ – Boží príbytok, a jedna zo stránok preto často a veľmi trpela, najčastejšie žena. Aj vtedy sa utrápená stránka nevzdávala svojho Boha, a on ju posilňoval uniesť priam neznesiteľný kríž. Napr.: sv. Monika, ktorá pri svojom manželovi nemala ľahký život a jej svätý syn Augustín, ktorému vymodlila obrátenie. Sv. Rita sa stala takým „teleskopom“, ktorý uľahčuje hľadieť do šťastnej budúcnosti aj napriek prežívaným veľkým životným problémom práve v manželstve.

A koľko ďalších hrdinsky prežitých a žitých manželstiev by sme mohli spomenúť, hoci život nebol ľahký, práve naopak s problémami rôzneho druhu. Aj v našom okolí možno nájsť malých – veľkých hrdinov, o ktorých sa svet nedozvie z médií, ale hrdinsky žijú svoj každodenný, neraz neľahký život. Boli a sú rodiny, domy, kde sa žije, hoci nie tak dokonalo ako v Nazarete v Dome sv. Jozefa, ale v úsilí žiť vzťahy a hodnoty, ktoré žila Svätá Rodina.

Cez Jozefa nahliadnime viac do neba, do tajomstva Božieho plánu, ale zároveň neunikajme od potrieb, ktoré sa dotýkajú bežného človeka, bežnej rodiny, pracujúceho človeka, dieťaťa… Boh videný cez Svätú Rodinu je Boh jednoty a trvácnosti manželského zväzku v dobrom i v zlom, pretože ľudská vôľa má aj negatívne stránky, často zavinené nielen dedičným postihnutím, ale ešte viac hriechom. Jozef nebol uchránený od dedičného hriechu ako Mária, ale nežil v hriechu. Jozef najčistejší – svojim príkladom povzbudzuje každého kráčať životom práve takto – chrániť sa hriechu, ktorý v akejkoľvek podobe najviac ohrozuje rodinu.

„Nazaretský dom sv. Jozefa“ je „Boží dom a brána do neba“. Do tohto Domu z výšav zostúpil opravdivý Boží Syn a bol poslušný Márii a Jozefovi. Dennou úctou – pobožnosťou, modlitbou k sv. Jozefovi, môžeme v sebe posilňovať ochotu žiť v jeho blízkosti („tieni“), a tak si vyprosovať, aby spolu s Máriou bol nielen pri našej smrteľnej posteli, ale aj keď predstúpime pred večného Sudcu. Lepších orodovníkov si nemôžeme priať ani teraz ani pred tvárou Syna, ktorý im bol na zemi poslušný. Do prežívania Roku sv. Jozefa vstupuje ďalšia iniciatíva Svätého Otca Františka, ktorý na slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie (19. marca 2021), vyhlásil začiatok Roka rodiny. Sprievodcom Roka rodiny má byť aj apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka „Amoris laetitia“ (Radosť lásky), o láske v rodine, ktorú Svätý Otec podpísal v Ríme 19. marca 2016. Exhortácia povzbudzuje manželov k trvalému prežívaniu vzťahu a všetkých členov rodiny k opravdivej radosti vzájomnej lásky.

Odporúčanie Svätého Otca Františka je vzácnou ponukou, ako v každej rodine neustále budovať, rozvíjať a posilňovať „Nazaretský dom sv. Jozefa“.

X Mons. Stanislav Stolárik

rožňavský biskup

Z článku uverejnenom v časopise Duchovný pastier č.102/3 marec 2021 , str. 208 – 114

Použitá literatúra a zdroj:

CRESPI, O., NEGRI, F.: Józef, człowiek, który prowadzi do Boga. Częstochowa, Święty Paweł, 2017.

GASNIER, M.: Józef milczący, Poznań, Flos carmeli, 2013.

MARTINEZ, R., L.: Józef słuchający. Poznań, Flos carmeli, 2014.

PELANOWSKI, A.: Dom Józefa. Częstochowa, Wydawnictwo Paulinum, 2017.

SILVA, M., F.: Bóg wie lepiej. Kraków, Wydawnictwo AA, 2018.

www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde