História Farnosti
Farský kostol Narodenia Panny Márie
Dňa 15. júla 1781 boli položené základy farského kostola zo zakladiny náboženského fondu. V roku 1785 bola stavba kostola ukončená. 11. septembra 1785 bol kostol posvätený. Patrocínium kostola je Narodenie Panny Márie.
História prvého kostola v Brezničke
V canonických vizitáciách opáta Juraja Slegera roku 1674 a Ordodyho roku 1688 sa dozvedáme, že farský kostol v Brezničke leží v ruinách už dlhú dobu. Z histórie vieme, že kráľ Matej dobyl Husitami obsadené pevnosti a hrady, v roku 1460 u nás aj hrad Ozdín, ako aj pevnosť Cicvár pri Brezničke. Katolícky kostol sa nachádzal na úpätí hradného vrchu, delený iba riekou Ipeľ. Z toho sa dá usúdiť, že vojská použili kostol za obranný projekt, ktorý bol spolu s pevnosťou Cicvár pravdepodobne demolovaný. Toto sa mohlo stať v roku 1460 alebo v neskorších rokoch, počas tureckých vojnových výpadov, roku 1563-1593. Na prvé stopy základov nášho kostola prichádzame pri vykopávaní hrobov, nakoľko na týchto miestach je teraz katolícky cintorín. Kostol stál práve na druhej strane návršia ako stojí terajší. Ako sme už uviedli, štýl bol gotický, stál smerom k vrchu Cicvár, smerom k mlynu. Historik Mocsáry Antal vo svojom historickom diele uvádza: Nemes Nogradvarme gyenek Törteneti, statieztikai és geografikai ismertetese“ I. str. 149-50 píše, citujúc historika Mateja Belusa: „Notitia Hungariae historico geografica“ o breznickom prvom kostole. Kostol bol gotický a bez veže. Mal zvonicu s veľkým zvonom. Tento zvon veriaci zo strachu pred Turkami zakopali do rieky Ipeľ. Miesto, kde zvon zakopali, ostalo v tajnosti. Po čase zvon hľadali v Ipli, ale ho nenašli. Tento zvon pre svoju veľkosť nemal páru v širokom okolí, iba údajne v Banskej Bystrici mali podobne veľký zvon. Mocsáry tiež píše, že kostol bol vojnami zničený, ale neudáva, počas ktorej vojny konkrétne.
História druhého kostola v Brezničke
Terajší kostol, ako sme uviedli z canonickej vizitácii. a Histórie Dómus, bol postavený roku 1785 z náboženského fondu , za pomoci zemepána Jozefa Okolicsányiho z Brezničky a za prvého katolíckeho farára obnovenej poreformačnej fary, Jána Pechoviča. Kostol bol posvätený 11. septembra 1785. Patrocínium kostola Narodenie Panny Márie. Bočný oltár v kostole bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Natoľko po zničení prvého kostola si veriaci postavili kaplnku sv. Jána Nepomuckého, k vykonávaniu bohoslužieb. Z úcty a na pamiatku bývalej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, zvolili si za druhého patróna novopostaveného kostola sv. Jána Nepomuckého. Jemu zasvätili bočný oltár v tomto mariánskom kostole. Z dvoch strán veže kostola sú kamenné sochy sv. Petra a Pavla apoštolov. V roku 1797 farár Ján Szentesi zadovážil zvon na vežu tohto kostola a zasvätil ho k úcte Najsvätejšieho Mena Ježiš a Mária. Tento zvon je dosiaľ zachovaný na veži kostola. Zvon má tento nápis v latinskom znení, čo znamená slovensky: Od východu slnka až na západ je chvályhodné meno Pánovo. V mene Ježiša a Márie za zbožnej účasti kat. ľudu, roztrúseného po breznickej farnosti bol posvätený. Tento zvon bol umiestnený na vežu 6. apríla 1798. Roku 1803 si veriaci zadovážili ďalší zvon , za pôsobenia farára Ignáca Chovančeka. Tento zvon bol zasvätený úcte Všetkých svätých. V roku 1806 bol kostol vymaľovaný biblickými obrazmi. Na strope nad hlavným oltárom bol obraz Mojžiša pri horiacom kre. Nad chrámovou loďou bol obraz podobenstva Rozsievača. Nad vchodom do chrámu bol obraz Krista ako vyháňa kupcov z chrámu. Na chrámovom oblúku, deliacom svätyňu od lode chrámovej, bol nápis znázorňujúci rok a zároveň aj tento citát: Horlivosť tohto ľudu mňa tak vyzdobila r. 1806. Kostol bol renovovaný roku 1891. Nová maľba kostola bola prevedená umelcom Júliusom Adamom z Rožňavy roku 1924 za pôsobenie farára Ernesta Šteffku. Nad hlavným oltárom na strope je obraz “Posledná večera”. V chrámovej lodi na strope sú obrazy “Zvestovanie Pána a korunovanie Panny Márie”. Na Chrámovom oblúk je nápis: Nos cum prole pia, benedicat Virgo Maria. So svojim Synáčkom požehnaj nás Panna Mária. Za pôsobenia J. Belčányho, farára po roku 1946, bol horlivosťou veriacich kostol vyzdobený novými sochami svätých s oltárikmi, ako aj novým oltárom Božieho Srdca. Za pôsobenia farára Ernesta Štefku bol zakúpený nový organ do kostola, ktorý roku 1958 bol upravený na elektrický pohon, najmä zásluhou farára Jána Belčányho, kaplána Jána Hlavatého a kantora Tomáša Skýpalu. V roku 1949 v osade Červeň bola postavená kaplnka Panny Márie, ktorá bola v roku 2010 obnovená, zakúpila sa nová socha Sedembolestnej Panny Márie a 10.10.2010 ju požehnal ThLic Štefan Kosturko, kanonik.
Zoznam duchovných, pôsobiacich v Brezničke od roku 1781
1. | 1781-1795 | Ján Pechovič | farár |
2. | 1795-1799 | Ján Szentesi | farár |
3. | 1799-1801 | Ignác Chovancsek | farár |
4. | 1801-1803 | Samuel Uhrínyi | farár |
5. | 1803-1837 | Jozef Hermann | farár |
6. | 1837-1839 | Ján Sajtovics | farár |
7. | 1839-1849 | Alojz Gáál | farár |
8. | 1849-1866 | Ferdinand Goldenfiger | farár |
9. | 1866-1877 | Ján Jurecký | farár |
10. | 1877-1884 | Žigmund Miessel | farár |
11. | 1884-1910 | Viktor Morvay | farár |
12. | 1910-1911 | Ján Sarlos | administrátor |
13. | 1911-1923 | Ján Krištofčák | farár-dekan |
14. | 1923-1940 | Ernest Šteffko | farár-dekan |
15. | 1940-1945 | Dr. František Vysocsky | farár |
16. | 1945-1946 | Štefan Slávik | admin. |
17. | 1946-1983 | Ján Belčány | farár-dekan |
18. | 1983-1993 | Milan Fečke | farár |
19. | 1993- 2010 | Václav Galo | administrátor |
20. | 2010-30.6.2021 | ThLic. Štefan Kosturko |
kanonik, farár |
21. | 1.7.2021-súčasnosť | Mgr. Miloš Gazdík |
farár |
Kapláni pôsobiaci vo farnosti Breznička:
1. |
1941-1943 |
Ján Belčány | kaplán |
2. |
1943-1944 |
Štefan Danko | kaplán |
3. |
1944-1945 |
Ján Ludrovský | kaplán |
4. |
1951-1952 |
František Rumann | kaplán |
5. |
1955 |
Konštantín Loja | kaplán |
6. |
1956 |
Eduard Kojnok | kaplán |
7. |
1958-1959 |
Ján Hlavatý | kaplán |
8. |
1970-1972 |
Štefan Popovič | kaplán |
9. |
1973-1976 |
Anton Mazán | kaplán |
10. |
1976 – 1978 |
Jozef Lipták | kaplán |
11. |
1978 – 1980 |
Alexander Tóth | kaplán |
12. |
1980 – 1982 |
Štefan Magut | kaplán |
13. |
1982 |
František Lompart | kaplán |
14. |
1982 – 1983 |
Jozef Palušák | kaplán |
15. |
1983 |
Vladislav Bednár | kaplán |
16. |
1983 |
Marian Slovák | kaplán |
17. |
1984 – 1986 |
Ján Tarbaj | kaplán |
18. |
1987 – 1989 |
Ján Kundrik | kaplán |
19. |
1989 – 1991 |
Stanislav Cifra | kaplán |
20. |
1991 – 1993 |
Jozef Vaňo | kaplán |
21. |
1996 |
Ján Škrobák | kaplán |
22. |
2008 |
Daniel Baláž | kaplán |
Misionári Slova Božieho – SVD. z Vidinej. Sú to pátri:
1. |
Štefan Lapšanský |
SVD. z Vidinej, preložený do Nitry |
2. |
Juraj Gabura |
SVD. z Vidinej |
3. |
Ján Kováč |
SVD. po čase do zámor. misií |
4. |
Anton Javorský |
SVD. |
5. |
Elentherius Janega |
SVD. rektor z Vidinej |
6. |
Ľudovít Schmidt |
SVD. z Vidinej |